Blog Details

Článok sa zaoberá podmienkami a procesom uvádzania strojových zariadení na trh a do prevádzky. V rámci posudzovania zhody strojových zariadení bližšie špecifikuje tri rôzne modelové situácie, a to pre zariadenia ktoré nie sú uvedené v prílohe IV smernice 2006/42/ES, zariadenia ktoré sú uvedené v prílohe IV a sú vyrábané v súlade s harmonizovanými normami a tretia modelová situácia sa týka zariadení, ktoré sú v prílohe IV a nevyrába sa v súlade s harmonizovanými normami alebo sa vyrába len čiastočne v súlade s týmito normami.  Článok poukazuje ďalej na dôvody potrieb posudzovania bezpečnosti strojových zariadení pred ich uvedením do prevádzky, ktoré zariadenia sa musia posudzovať a kto môže vykonať predmetné posúdenie s analýzou súčasného stavu a legislatívne prepojenie jednotlivých ustanovení, ktoré majú vplyv na lehotu kontrol podložené cez kompetenciu oprávnenej právnickej osoby. V závere je uvedená úvaha k vykonávaným rekonštrukciám/integráciám, ktoré môžu mať za následok podstatnú zmenu/úpravu a tým opodstatnený opätovný proces uvádzania na trh a do prevádzky.

Kľúčové slová:

Strojové zariadenie, posúdenie zhody, uvedenie na trh a do prevádzky, overovanie plnenia bezpečnosti technických zariadení, podstatná zmena/úprava, oprávnená právnická osoba, Inšpekčný orgán typu A,

Úvod

Posudzovanie bezpečnosti strojových zariadení pred ich uvedením do prevádzky je nevyhnutným krokom k splneniu legislatívnych požiadaviek a prax ukazuje aj nutnosť zabezpečiť správne nastavenie systému v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na technických zariadeniach, a to na celé obdobie životnosti technického zariadenia v prevádzkovom procese vrátane údržby, opráv či vykonávania úprav a integrácií na zariadeniach.

Okrem platných právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej len „BOZP“) stanovujúcich potrebu posudzovania bezpečnosti strojových zariadení, tak aj dobrá prax poukazuje ako nevyhnutné je vykonávať predmetné kontroly.

Nebezpečné strojové zariadenia predstavujú riziko nie len pre zamestnancov, ktorý s nimi prichádzajú do priameho, alebo nepriameho kontaktu, ale aj pre spoločnosť v podobe odškodňovania pracovných úrazov, prípadne vzniknutých materiálnych škôd.

1. Dobrá prax

Prax je dobrým zrkadlom spôsobu prevádzkovania strojových zariadení. Za zvýšenými nákladmi spoločnosti/prevádzkovateľa stojí práve často prevádzka nebezpečných zariadení a nezáujem zabezpečovať vykonávanie kontrol v pravidelných lehotách. Proces podrobného posudzovania bezpečnosti strojových zariadení je častokrát zložitým procesom pre bezpečnostných technikov, ktorí nemajú skúsenosti s predmetnou činnosťou a už vôbec potrebné technicko-materiálne vybavenie. Prevádzkovatelia predmetných zariadení sa v mnohých prípadoch mylne domnievajú, že ich zamestnanci zabezpečia kontrolu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a že v plnohodnotnej miere zabezpečia aj predmetné posúdenie bezpečnosti technických zariadení. V praxi sa častokrát predstava, že je všetko „bezpečné“, líši od skutočnosti. Zamestnanci častokrát nemajú dostatočné technicko-materiálne vybavenie, skúsenosti a ani potrebnú odbornú spôsobilosť. Predmetná situácia je ešte tým lepším prípadom, pretože prevádzkovatelia aspoň vedia, že podmienka posudzovania bezpečnosti im vyplýva z legislatívnych požiadaviek, o ktorých si povieme v ďalších kapitolách. Ten horší prípad je, keď prevádzkovatelia o týchto podmienkach ani nevedia. Táto nevedomosť môže viesť k materiálno-technickým stratám, k sankciám zo strany kontrolných štátnych orgánov, alebo v najhorších prípadoch k poškodeniu zdravia zamestnancov, čo môže mať za následok zvýšené náklady spoločnosti/ prevádzkovateľa v podobe odstraňovania vzniknutých negatívnych následkov, ktoré sa môžu vyšplhať až do tisícky eur.

Zodpovednosť za škody spôsobené vznikom nežiaducej udalosti prevádzkovateľa (zamestnávateľa) ťaží na pleciach neustále. Pri ťažkej ujme na zdravý je pre zamestnávateľa minimálna sankcia 20 000 eur alebo pri smrteľnom úraze je pre zamestnávateľa minimálna sankcia 33 000 eur v zmysle zákona o inšpekcii práce a pri poistnom plnení za škody na majetku sa táto suma môže vyšplhať pre výrobcu v zmysle zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom až do výšky 116 000 000 eur, prípadne je to otázka aj trestnoprávnej zodpovednosti. To je len zlomok toho, čo musí zamestnávateľ/prevádzkovateľ prípadne výrobca znášať v prípade vzniku nežiadúcej udalosti.

Na čo treba poukázať je okrem iného aj fakt, že poisťovne vo svojich poistných zmluvách majú zapísané aj podmienky, pri ktorých ak nie sú splnené, tak nedochádza k plneniu poistnej udalosti.

V rámci priblíženia legislatívneho procesu a otázok ktoré prináša prax a súčasná doba je vhodné systematicky popísať proces posudzovania strojového zariadenia v štádiu výroby, uvádzania na trh a následnej kontroly strojového zariadenia pred  jeho uvedením do prevádzky.

2. Minimálne legislatívne požiadavky pre uvádzanie na trh a do prevádzky

Nevyhnutným znakom bezpečnosti výrobku vyrobeným od roku 2000 je vyhlásenie o zhode a označenie CE.

Všetky zariadenia vyrobené po prvom januári 2000 musia mať vyhlásenie o zhode, ktoré bude deklarovať, že predmetné zariadenie je bezpečné a spĺňa všetky základne požiadavky naň kladené, vychádzajúce z európskych smerníc a noriem.

Zariadenia vyrobené po 17. máji 2006 dovážané, resp. prevádzkované v EU musia, okrem iných, spĺňať ustanovenia smernice EPaR č. 2006/42/ES, ktorá bola do našej legislatívy implementovaná nariadením vlády SR č. 436/2008 Z. z.. Táto smernica, tak ako aj jej predchodkyne (napr. EPaR č. 98/37/ES) rieši systém vydávania vyhlásenia o zhode, podmienky uvádzania strojových zariadení na trh alebo do prevádzky, podmienky bezpečnosti strojových zariadení, tak aj štruktúru návodu na používanie a technickej dokumentácie strojových zariadení.

Z predmetnej smernice sa dozvedáme, že posudzovanie zhody a vydanie vyhlásenia o zhode vydáva výrobca, výrobcom písomne splnomocnená osoba, alebo v prípade neexistujúceho výrobcu, osoba, ktorá zariadenie doviezla a uvádza ho na trh alebo do prevádzky. V určitých prípadoch výnimku tvoria iba zariadenia, ktoré sú uvedené v prílohe IV  k predmetnej smernici EPaR č. 2006/42/ES. Vtedy do procesu posudzovania zhody za určitých podmienok vstupuje autorizovaná, alebo notifikovaná osoba, ktorá vykoná posudzovanie zhody, na základe ktorého následne bude vyhlásenie o zhode vydávať výrobca, výrobcom písomne splnomocnená osoba, alebo v prípade neexistujúceho výrobcu, osoba, ktorá zariadenie doviezla a uvádza ho na trh alebo do prevádzky.

Ak hospodársky subjekt (napr. výrobca,  výrobcom písomne splnomocnená osoba, prevádzkovateľ) zodpovedný za výkon posudzovania zhody určeného výrobku nevie vykonať všetky potrebné skúšky a merania, ktoré sú podkladom na posudzovanie zhody určeného výrobku vykonávané podľa odseku 1 písm. a) zákona č. 56/2018 Z.z., ktorý sa týka vnútornej kontroly výroby (modul A) alebo podľa odseku 3 zákona č. 56/2018 Z.z ( pozn. vyššie spomínaná autorizovaná alebo notifikovaná osoba), môže požiadať o posudzovanie zhody určeného výrobku orgán posudzovania zhody akreditovaný podľa osobitného predpisu (pozn. zákon č. 505/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov) alebo iný orgán posudzovania zhody ako napríklad Inšpekčný orgán typu A akreditovaný podľa normy STN EN ISO/IEC 17020:2012, alebo akreditovaný orgán vykonávajúci certifikáciu výrobkov, procesov a služieb (ISO/IEC 17065) a iné.

3. Uvádzanie strojových zariadení na trh

Pre vysvetlenie procesu je vhodné zadefinovať 3 základné pojmy ako sú strojové zariadenie, uvedenie na trh a kto je výrobca resp. kedy sa stanem výrobcom.

Čo je strojové zariadenie? Je to súbor, ktorý je vybavený alebo určený na vybavenie pohonným systémom, ktorý nepoužíva priamo vynaloženú ľudskú alebo zvieraciu silu a ktorý sa skladá z častí alebo komponentov, z ktorých najmenej jedna je pohyblivá a ktoré sú vzájomne spojené na účely osobitného použitia.

Uvedenie na trh je sprístupnenie strojového zariadenia alebo čiastočne skompletizovaného strojového zariadenia po prvýkrát v Spoločenstve na účely jeho distribúcie alebo používania, či už za úplatu alebo bezodplatne;

Výrobca je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá navrhuje a/alebo vyrába strojové zariadenie alebo čiastočne skompletizované strojové zariadenie, na ktoré sa vzťahuje smernica 2006/42/ES, a je zodpovedná za zhodu strojového zariadenia alebo čiastočne skompletizovaného strojového zariadenia s touto smernicou na účely jeho uvedenia na trh pod jej vlastným menom alebo obchodnou značkou alebo pre svoje vlastné použitie. V prípade neexistencie výrobcu podľa vyššie uvedenej definície možno za výrobcu považovať každú fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá uvádza na trh alebo do prevádzky strojové zariadenie alebo čiastočne skompletizované strojové zariadenie, na ktoré sa vzťahuje táto smernica;

PRVÁ MODELOVÁ SITUÁCIA

Proces uvádzania na trh a do prevádzky pre strojové zariadenia, ktoré nie je uvedené v prílohe IV smernice 2006/42/ES výrobca alebo jeho splnomocnenec uplatní postup posudzovania zhody s vnútornými kontrolami výroby strojového zariadenia ustanovený v prílohe VIII smernice 2006/42/ES zabezpečením, že:

Strojové zariadenie spĺňa príslušné základné požiadavky na  bezpečnosť a ochranu zdravia uvedené v prílohe I;

1. Zabezpečiť, aby bola k dispozícii technická dokumentácia uvedená v prílohe VII oddiele A; 
2. Zabezpečiť potrebné informácie, ako napríklad návody na používanie v zmysle čl. 1.7.4 príloha I;
3. Vykonať príslušné postupy posudzovania zhody v súlade s článkom 12 smernice;
   1. Výrobca alebo jeho splnomocnenec vyhotovia súbor technickej dokumentácie uvedený v prílohe VII časti A pre každý reprezentatívny typ predmetnej série.
   2. Výrobca musí prijať všetky opatrenia potrebné na to, aby výrobný proces zaručoval súlad vyrábaných strojových zariadení so súborom technickej dokumentácie uvedeným v prílohe VII časti A a s požiadavkami tejto smernice.
4. Vyhotoviť ES vyhlásenie o zhode v súlade s prílohou II časťou 1 oddielom A zabezpečiť, aby bolo priložené k strojovému zariadeniu;
5. Umiestniť označenie CE v súlade s článkom 16 smernice.

DRUHÁ MODELOVÁ SITUÁCIA

Ak je strojové zariadenie uvedené v prílohe IV a vyrába sa v súlade s harmonizovanými normami uvedenými v článku 7 ods. 2 smernice a pod podmienkou, že tieto normy sa týkajú všetkých príslušných základných požiadaviek na bezpečnosť a ochranu zdravia, výrobca alebo jeho splnomocnenec uplatní jeden z týchto 3 postupov:

1. Postup posudzovania zhody s vnútornými kontrolami výroby strojových zariadení ustanovený v prílohe VIII (viď. Prvá modelová situácia);
2. Postup ES skúšky typu uvedený v prílohe IX a vnútorné kontroly výroby strojových zariadení uvedené v prílohe VIII bode 3; (Pozn. Príloha VIII – Identický postup ako pre stroje neuvedené v prílohe IV)

Platnosť certifikátu o ES skúške typu:

Notifikovaná osoba má pretrvávajúcu zodpovednosť zabezpečiť, aby certifikát o ES skúške typu zostal v platnosti a informuje výrobcu o všetkých podstatných zmenách, ktoré by mohli mať vplyv na platnosť certifikátu. V prípade straty platnosti certifikátu ich notifikovaná osoba vezme späť.

Výrobca príslušného strojového zariadenia má pretrvávajúcu zodpovednosť zabezpečiť, aby uvedené strojové zariadenie zodpovedalo aktuálnemu stavu vedy a techniky. Každých päť rokov požiada výrobca notifikovanú osobu o preskúmanie platnosti certifikátu o ES skúške typu.

Ak notifikovaná osoba rozhodne, že certifikát zostáva platný i po zohľadnení aktuálneho stavu vedy a techniky, obnoví certifikát na ďalších päť rokov.

Výrobca a notifikovaná osoba uchovávajú kópiu certifikátu, súbor technickej dokumentácie a všetkých príslušných dokumentov po dobu 15 rokov odo dňa vydania tohto certifikátu.

V prípade neobnovenia platnosti certifikátu o ES skúške typu výrobca prestane uvádzať predmetné strojové zariadenie na trh.

3. Komplexný postup zabezpečenia kvality uvedený v prílohe X.
   1. Výrobca musí prevádzkovať schválený systém kvality pre návrh, výrobu, konečnú kontrolu a skúšanie a podlieha dozoru.
   2. Výrobca alebo jeho splnomocnenec podajú notifikovanej osobe podľa svojho výberu žiadosť o posúdenie svojho systému kvality.

TRETIA MODELOVÁ SITUÁCIA

Ak je strojové zariadenie uvedené v prílohe IV a nevyrába sa v súlade s harmonizovanými normami alebo sa vyrába len čiastočne v súlade s týmito normami, alebo ak sa harmonizované normy netýkajú všetkých príslušných základných požiadaviek na bezpečnosť a ochranu zdravia, alebo ak pre predmetné strojové zariadenie neexistujú harmonizované normy, výrobca alebo jeho splnomocnenec uplatní jeden z týchto postupov:

1. postup ES skúšky typu uvedený v prílohe IX a vnútorné kontroly výroby strojových zariadení uvedené v prílohe VIII bode 3
2. komplexný postup zabezpečenia kvality uvedený v prílohe X.

4. Uvádzanie strojových zariadení do prevádzky

Aby sa prevádzkovateľ zbavil zodpovednosti a naplnil podmienky poisťovne, je potrebné, okrem iného, uviesť zariadenie do prevádzky pomocou oprávnenej právnickej osoby, ktorá dá na zariadenie kladné odborné stanovisko len ak bude bezpečné a bude v súlade splatnými právnymi a ostatnými predpismi.

Zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný zabezpečovať aby pracovné prostriedky neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov, čo vyplýva z §6 ods. 1) písm. d) zákona NR SR č. 124/2006 Z. z. .

Pracovným prostriedkom, v zmysle nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z. z., je stroj, zariadenie, prístroj alebo nástroj, ktorý sa používa pri práci (ďalej len zariadenie).

V zmysle spomínaného nariadenia vlády je zamestnávateľ povinný vykonať potrebné opatrenia, aby zariadenie poskytnuté zamestnancovi na používanie bolo na príslušnú prácu vhodné alebo prispôsobené tak, aby pri jeho používaní bola zaistená bezpečnosť a ochrana zdravia zamestnanca. Základnou prevenciou na zaistenie bezpečnosti zariadenia je posudzovanie rizík a kontrola.

Povinnosť posudzovať riziká vyplýva z §6 ods. 1) písm. c) zákona NR SR č. 124/2006 Z. z., podľa ktorého zriadený tým odborníkov analyzuje a následne hodnotí nebezpečenstvá, ohrozenia a riziká a vypracuje o tom písomný dokument.

Kontrola zariadenia sa zabezpečuje vždy ak bezpečnosť pracovného prostriedku závisí od podmienok jeho inštalácie. Zamestnávateľ je vtedy povinný zabezpečiť vykonanie kontroly pracovného prostriedku po jeho inštalovaní a pred jeho prvým použitím a kontroly po jeho inštalovaní na inom mieste, aby zabezpečil správnu inštaláciu zariadenia a jeho správne fungovanie. Kontrolu vykonávajú oprávnené osoby podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (v tomto ponímaní má kompetenciu v zmysle §14 ods. 1 písm. d) zákona NR SR č. 124/2006 Z.z. Oprávnená právnická osoba). Predmetná povinnosť kontrolovať zariadenia vychádza z §5 ods. 1) nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z. z. .

V prípade, že zariadenie obsahuje aj vyhradené technické zariadenie podľa vyhlášky MPSVaR SR č. 508/2009 Z. z., je nevyhnutné kontroly vykonávať aj v zmysle §9 ods. 2) tejto vyhlášky. Tam sa uvádza, že kontrola stavu bezpečnosti technického zariadenia sa vykonáva podľa príloh č. 5 až 10, bezpečnostnotechnických požiadaviek a sprievodnej technickej dokumentácie:

• počas výroby alebo montáže a po ich dokončení,
• po inštalovaní na mieste budúcej prevádzky pred prvým uvedením do prevádzky a po inštalovaní na inom mieste s výnimkou technického zariadenia prenosného, prevozného alebo určeného na prepravu,
• pred opätovným uvedením do prevádzky:
  • po odstavení dlhšom ako jeden rok,
  • po demontáži a opätovnej montáži, ktorou môže byť ovplyvnený stav bezpečnosti,
  • po rekonštrukcii a oprave; po oprave technického zariadenia elektrického, ak bola potrebná zmena istenia,
  • ak jeho používanie bolo zakázané inšpektorom práce,
• počas prevádzky podľa prevádzkových podmienok na základe posúdenia rizika, najmenej v ustanovených lehotách.

Oprávnená právnická osoba v zmysle §14 zákona NR SR č.124/2006 Z.z. je, na základe oprávnenia vydaného Národným inšpektorátom práce, oprávnená posúdiť, či technické zariadenia, dokumentácia technických zariadení a technológií spĺňajú požiadavky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a vydávanie odborného stanoviska.

Oprávnená právnická osoba na základe vypracovaných a národnou autoritou schválených pracovných postupov vykoná inšpekciu na danom pracovnom prostriedku, zistí nedostatky, spíše inšpekčný záznam aj so zoznamom nedostatkov, na odstránenie ktorých má objednávateľ stanovenú lehotu. Po uplynutí stanovenej lehoty oprávnená právnická osoba skontroluje odstránenie nedostatkov a vydá výstupné dokumenty (odborné stanovisko, prípadne aj certifikát bezpečnosti).

K predmetnej problematike dala stanovisko aj národná autorita, čiže Národný inšpektorát práce, ktorý k danej problematike uviedol nasledovné, citujem:

Kontrolu pracovných prostriedkov je potrebné vykonávať vo vzťahu k ich inštalácii, ktorá môže ovplyvniť ich bezpečnosť, ale aj bezpečnosť iných pracovných prostriedkov na danom pracovisku a taktiež BOZP osôb vykonávajúcich ich obsluhu, údržbu a opravy.

Inštaláciou pracovného prostriedku sa rozumie jeho montáž do funkčného celku, umiestnenie v priestoroch zamestnávateľa (najmä prevádzkareň) a jeho napojenie na:

• elektroinštaláciu prevádzkarne (pevné pripojenie zariadenia na elektroinštaláciu – považuje sa za súčasť elektroinštalácie, nemyslí sa tu pripojenie zariadenia prostredníctvom pohyblivého prívodu s vidlicou),
• tlakové rozvody prevádzkarne (stlačený vzduch, dusík a pod.),
• hydraulické rozvody prevádzkarne (rozvody v rámci olejového hospodárstva a pod.),
• vzduchotechnické rozvody prevádzkarne (výmena vzduchu – ventilácia a odsávanie),
• rozvody na odvádzanie odpadových látok.

            Vzťahuje sa to na pevne inštalované spotrebiče a iné pracovné prostriedky podľa vyššie uvedeného odseku (vrátane elektroinštalácie, tlakových rozvodov…), ktoré sa umiestňujú v prevádzkarni tak, aby:

• bola dodržaná vzdialenosť strojov od pevných objektov (stien a pod.) minimálne 600 mm a od ostatných strojov minimálne 1 000 mm,
• bol zabezpečený dostatočný priestor pre obsluhu zariadenia, prísun a odsun materiálu,
• boli vhodne umiestnené vzhľadom na komunikácie prevádzkarne (zamestnanec nesmie stáť chrbtom ku komunikácii),
• neovplyvňovali svojou činnosťou bezpečnosť ostatných pracovných prostriedkov (produkciou odpadu, manipulačným priestorom, priestorom ohrozenia a pod.).“

5. Lehoty kontrol

Oprávnená právnická osoba má kompetenciu posúdiť bezpečnostnotechnickú požiadavku, ktorá nie je uvedená v právnom alebo ostatnom predpise, a to sa považuje za splnenie minimálnych bezpečnostných požiadaviek. V zmysle § 3 písm. d) vyhlášky MPSVaR SR č. 508/2009 Z.z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 508/2009 Z.z.“) citujem: „Na účely tejto vyhlášky sa rozumie bezpečnostnotechnickou požiadavkou požiadavka upravujúca technické riešenie a spôsob prevádzky a kontroly technického zariadenia ustanovená právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo požiadavka posúdená a uvedená právnickou osobou oprávnenou na overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení podľa § 14 zákona o BOZP (ďalej len „oprávnená právnická osoba“) v odbornom stanovisku, ak požiadavky na technické zariadenie nie sú upravené právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.“

Kompetencia vykonávať kontroly technických zariadení je zadefinovaná v § 14 ods. 1) písm. d) zákona NR SR č. 124/2006 Z.z. o BOZP citujem: „posudzovanie, či technické zariadenia, materiál, projektová dokumentácia stavieb s technickým zariadením a jej zmeny, dokumentácia technických zariadení a technológií spĺňajú požiadavky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a vydávanie odborného stanoviska“.

V zmysle vyššie citovanej kompetencie Oprávnenej právnickej osoby je priama súvislosť posudzovania pracovných prostriedkov definovaných v § 2 písm. a) NV SR 392/2006 Z.z. ktorým sa rozumie stroj, zariadenie, prístroj alebo nástroj, ktorý sa používa pri práci so strojmi a strojovými zariadeniami definovaných v STN EN ISO 12100:2011 / O1, ktorých súčasťou sú technické zariadenia a vyhradené technické zariadenia, pričom samotný stroj je definovaný ako montážny celok zostavený zo strojových častí alebo súčiastok, z ktorých aspoň jedna sa pohybuje, vzájomne spojených, alebo určených na spojenie s pohonným systémom na presne určené používanie. Termín stroj zahŕňa aj sústavu strojov, ktorá sa na dosiahnutie rovnakého cieľa usporiada a riadi tak, aby fungovala ako jeden celok.

Lehota pre vykonávanie kontrol technických zariadení, technológií a strojov v zmysle povinnosti prevádzkovateľa podľa § 5 ods. 1 až 3 NV SR č. 392/2006 Z.z. v nadväznosti na kompetencie Oprávnenej právnickej osoby v zmysle § 3 písm. d) vyhlášky MPSVaR SR č. 508/2009 Z.z. a § 14 ods. 1. písm. d) zákona NR SR č. 124/2006 Z.z. o BOZP vyplýva z § 5 ods. 1 a 2 NV SR č. 392/2006 Z.z. v nadväznosti na § 3 písm. d) a prílohy č. 8 vyhlášky č. 508/2009 Z.z.

• 5 ods. 2 NV SR č. 392/2006 Z.z. citujem: „Ak sa pracovný prostriedok používa v podmienkach, ktoré zhoršujú jeho stav a vytvárajú možnosť vzniku nebezpečenstva, zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na včasné odhalenie a nápravu zhoršeného stavu, je povinný zabezpečiť vykonanie pravidelnej kontroly alebo skúšky pracovného prostriedku oprávnenou osobou.“

Ďalej uvádzame, že podmienky, ktoré zhoršujú stav pracovného prostriedku sa určujú aj vo vzťahu k elektrickým zariadeniam t.j. aj k technickým zariadeniam a vyhradeným technickým zariadeniam, ktoré sú súčasťou strojových zariadení v rámci posudzovania  vonkajších vplyvov, ktoré vyplývajú z vyššie citovanej vyhlášky MPSVaR SR č. 508/2009 Z.z. a priamo ovplyvňujú bezpečnosť pracovných prostriedkov. Na tento účel sú určené lehoty vykonávania kontrol týchto technických zariadení, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia v Prílohe č. 8 vyhlášky č. 508/2009 Z.z.

Zhrnutie

1. V zmysle § 3 písm. d) vyhlášky č. 508/2009 Z.z., Oprávnená právnická osoba má kompetenciu posúdiť požiadavku (určiť periódu kontroly), ktorá nie je uvedená v právnom alebo ostatnom predpise, a to sa považuje za splnenie minimálnych bezpečnostných požiadaviek.
2. V zmysle § 5 ods. 2 NV SR č. 392/2006 Z.z. je určenie periódy pravidelnej kontroly priamo závislé od podmienok používania pracovného prostriedku, ktoré môžu zhoršovať jeho stav a vytvárať možnosť vzniku nebezpečenstva. 
3. Podmienky, ktoré zhoršujú stav pracovného prostriedku sa určujú v rámci posudzovania  vonkajších vplyvov vo vzťahu k elektrickým zariadeniam, ktoré sú vo vzájomnej priamej korelácií s technickým zariadeniam a vyhradeným technickým zariadeniami, čo ovplyvňuje bezpečnosť stroja ako takého, ktorého sú súčasťou. Na tento účel sú určené lehoty vykonávania kontrol týchto technických zariadení, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia v Prílohe č. 8 vyhlášky č. 508/2009 Z.z.
4. Oprávnená právnická osoba určuje periódu kontrol technických zariadení, technológií a strojov na základe lehôt uvedených v Prílohe č. 8 vyhlášky č. 508/2009 Z.z.

6. Rekonštrukcia / integrácia a podstatná zmena / úprava

Počas používania technických zariadení prevádzkovatelia často vykonávajú zásahy na prevádzkovaných zariadeniach, ktoré už prešli procesom uvádzania na trh a do prevádzky, tieto zariadenia prispôsobujú novým poznatkom vedy a techniky, zohľadňujú pritom meniace sa skutočné a predvídateľné okolnosti a dosiahnuté vedecké a technické poznatky čím napr. modernizujú svoje výrobné procesy alebo rozširujú výrobu, alebo procesy prispôsobujú iným výstupným produktom a výrobkom.

Výrobkom v tomto prípade je vyrobená, vyťažená alebo inak získaná vec bez ohľadu na stupeň jej spracovania alebo po podstatnej úprave, ktorá sa sprístupňuje na trhu alebo je sprístupnená na trhu v zmysle §2 písm. a) zákona 56/2018 Z.z.

Otázkou je čo je podstatná zmena/úprava a kedy je potrebné vykonať opätovne uvádzanie zariadení na trh alebo do prevádzky. Dôležité je spomenúť, že neexistuje len jedno riešenie, ktoré je správne, či univerzálne a bude platiť pre všetky zariadenia, pre každý typ úprav. Práve naopak, ku každej situácií je potrebné pristupovať  individuálne a nikdy to nie je o rozhodnutí jedného človeka, ale skôr tímu odborníkov.

V zmysle §2 písm. b) zákona 56/2018 Z.z. je podstatnou úpravou výrobku oprava výrobku alebo zmena výrobku, ktorou je ovplyvnená zhoda výrobku so základnou požiadavkou, ktorá sa na výrobok vzťahuje alebo ktorou dôjde k zmene jeho výkonu, typu alebo jeho účelu určenia.

Okrem vyššie uvedeného určenia, či sa jedná alebo nejedná o podstatnú zmenu/úpravu, na nasledujúcom vývojovom diagrame uvádzame aj ďalší eventuálny postup, ktorý je možné, za určitých splnených podmienok aplikovať a dospieť k záveru či sa jedná o podstatnú zmenu/úpravu alebo nie.

Ilustračný Obrázok 1. Vývojový diagram posúdenia podstatnej zmeny (Zdroj: vlastná tvorba)

Na uvedenom obrázku je možné vidieť posúdenie či sa jedná o podstatnú zmenu, alebo nie. Na obrázku je vyznačené zelenou cesta, že aj napriek identifikácií nového nebezpečenstva, ktoré vytvorilo nové riziko a bolo potrebné aplikovať nové bezpečnostné opatrenia, nie za každých okolností sa musí jednať o podstatnú zmenu. V tomto prípade tím odborníkov v rámci posúdenia zostatkových rizík vyhodnotili, že na elimináciu boli postačujúce jednoduché bezpečnostné opatrenia.

Áno, teraz je otázka, ktoré bezpečnostné opatrenia sú jednoduché a ktoré nie. Veľmi zjednodušene by sa dalo povedať, že jednoduchými bezpečnostnými opatreniami sú napr. ochranné kryty a „nejednoduchými“ sú napr.  opticko bezpečnostné zariadenia.

Ako sme už uviedli, nie je jednoduché stanoviť presné kritéria pre odpoveď na tieto otázky v každom jednotlivom prípade, ale v prvom rade je to na zodpovednosti osoby uvádzajúcej takto prerobené strojové zariadenie na trh alebo do prevádzky.

 V prípade pochybností je vhodné, aby sa osoba zostavujúca strojové zariadenie poradila s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi. V zmysle ods. (1) kap. 6.1.2 §7a zákona NR SR č. 125/2006 Z.z. sú to inšpektoráty práce, ktoré vykonávajú dohľad nad určenými výrobkami uvedenými na trh a do prevádzky. V neposlednom rade je na zodpovednosti zamestnávateľa/prevádzkovateľa, aby uvedené posúdenie bolo vykonané predovšetkým technicky zdatnými a odborne znalými osobami. 

Podľa príručky k uplatňovaniu smernice o strojových zariadeniach 2006/42/ES ak výmena alebo pridanie jednotiek tvoriacich súbor strojových zariadení v existujúcom súbore strojových zariadení významným spôsobom neovplyvní prevádzku alebo bezpečnosť zvyšnej časti súboru, nová jednotka sa môže považovať za strojové zariadenie upravované smernicou o strojových zariadeniach a v takom prípade sa podľa smernice o strojových zariadeniach nepožaduje pre časti súboru, ktoré nie sú ovplyvnené zmenou, žiadne opatrenie. Zamestnávateľ zostáva zodpovedným za bezpečnosť celého súboru.

Ak má výmena alebo pridanie jednotiek tvoriacich súbor strojových zariadení v existujúcom súbore strojových zariadení podstatný vplyv na prevádzku alebo bezpečnosť celého súboru alebo ak predstavuje výraznú zmenu súboru, môže sa predpokladať, že zmena predstavuje vytvorenie nového súboru strojových zariadení, na ktorý sa musí uplatňovať smernica o strojových zariadeniach. V takom prípade musí celý súbor, vrátane všetkých jednotiek tvoriacich súbor strojových zariadení, vyhovovať ustanoveniam smernice o strojových zariadeniach. Môže sa to požadovať aj vtedy, ak nový súbor strojových zariadení pozostáva z nových a použitých jednotiek.

Záver

Posudzovanie bezpečnosti strojových zariadení je neoddeliteľnou súčasťou správneho a bezpečného prevádzkovania strojových zariadení. Treba brať do úvahy, že najdôležitejšia bezpečnosť osôb, ktoré prichádzajúcich do kontaktu so strojovými zariadeniami a preto sa nemôže zanedbať. Bezpečnosť strojových zariadení má v priamej, či nepriamej súvislosti vplyv aj na zisk spoločnosti, ktorý si pri bezpečných zariadeniach  nebude vyžadovať jeho znižovanie. Posúdenie bezpečnosti a odstránenie zistených nedostatkov môže tak aj z ekonomického hľadiska dopomôcť k rastu spoločnosti.

Treba sa k danej veci postaviť zodpovedne a nebrať danú problematiku na ľahkú váhu. Dúfame, že aj s týmto článkom sa podarilo bližšie ozrejmiť danú problematiku, a že prevádzkovateľov strojových zariadení to prijme uvažovať nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci a nad vlastným rastúcim biznisom.

Literatúra

• NÁRODNÝ INŠPEKTORÁT PRÁCE, Kontrola pevne inštalovaných pracovných prostriedkov a skúšky tvárniacich strojov. [online]. [cit. 2020-03-23; 14:00 SEČ]. Dostupné na internete: <https://www.ip.gov.sk/kontrola-pevne-instalovanych-pracovnych-prostriedkov-skusky-tvarniacich-strojov/>.
• ZÁKON NR SR č. 124/2006 Z. z., o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
• ZÁKON NR SR č. 56/2018 Z. z., o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
• NARIADENIE VLÁDY SR č. 392/2006 Z. z., o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov.
• NARIADENIE VLÁDY SR č. 436/2008 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na strojové zariadenia v znení neskorších predpisov.
• VYHLÁŠKA MPSVaR SR č. 508/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia v znení neskorších predpisov.
• SMERNICA EPaR č. 2006/42/ES, o strojových zariadeniach a o zmene a doplnení smernice 95/16/ES
• Príručka k uplatňovaniu smernice o strojových zariadeniach 2006/42/ES,
• Zákon č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
• Zákon č. 294/1999 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom
• Zákon č. 505/2009 Z.z. o akreditácii orgánov posudzovania zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zdroj: Bezpečná práca, 1/2022, ročník 53